ಭಗವದ್ಗೀತೆ ಶ್ಲೋಕ 1.12

तस्य संजनयन् हर्षं कुरु वृद्धः पितामहः
सिंहनादं विनद्य उच्छैः शंखं दध्मौ प्रतापवान् ॥ १.१२ ॥

ತಸ್ಯ ಸಂಜನಯನ್ ಹರ್ಷಂ ಕುರು ವೃದ್ಧಃ ಪಿತಾಮಹಃ
ಸಿಂಹನಾದಂ ವಿನದ್ಯ ಉಚ್ಛೈಃ ಶಂಖಂ ದಧ್ಮೌ ಪ್ರತಾಪವಾನ್ || ೧.೧೨ ||

tasya saMjanayan harShaM kuru vRuddhaH pitAmahaH
siMhanAdaM vinadya ucChaiH shaMkhaM dadhmau pratApavAn || 1.12 ||

Then Bheeshma, the aged valiant grandsire of Kuru dynasty, in order to cheer up Duryodhana, made a lion’s roar and blew his conch shell very loudly.

Leave a Reply

Your email address will not be published.