ಭಗವದ್ಗೀತೆ ಶ್ಲೋಕ 1.26 – 1.27

तत्र अपश्यत् स्थितान् पार्थ पितॄन् अथ पितामहान्
अचार्यान् मातुलान् भ्रातॄन् पुत्रान् पौत्रान् सखीम् तथा ॥ १.२६ ॥

श्वशुरान् सुहृदः च एव सॆनयॊः उभयॊः अपि
तान् समीक्ष्य सः कौंतॆयः सर्वान् बंधून् अवस्थितान्
कृपया परया आविष्टः विषीदन् इदं अब्रवीत् ॥ १.२७ ॥

ತತ್ರ ಅಪಶ್ಯತ್ ಸ್ಥಿತಾನ್ ಪಾರ್ಥ ಪಿತೄನ್ ಅಥ ಪಿತಾಮಹಾನ್
ಅಚಾರ್ಯಾನ್ ಮಾತುಲಾನ್ ಭ್ರಾತೄನ್ ಪುತ್ರಾನ್ ಪೌತ್ರಾನ್ ಸಖೀಮ್ ತಥಾ || ೧.೨೬ ||

ಶ್ವಶುರಾನ್ ಸುಹೃದಃ ಚ ಏವ ಸೇನಯೋಃ ಉಭಯೋಃ ಅಪಿ
ತಾನ್ ಸಮೀಕ್ಷ್ಯ ಸಃ ಕೌಂತೇಯಃ ಸರ್ವಾನ್ ಬಂಧೂನ್ ಅವಸ್ಥಿತಾನ್
ಕೃಪಯಾ ಪರಯಾ ಆವಿಷ್ಟಃ ವಿಷೀದನ್ ಇದಂ ಅಬ್ರವೀತ್ || ೧.೨೭ ||

tatra apashyat sthitAn pArtha pitRUn atha pitAmahAn
achAryAn mAtulAn bhrAtRUn putrAn pautrAn sakheem tathA || 1.26 ||

shwashurAn suhRudaH cha Eva sEnayOH ubhayOH api
tAn sameekShya saH kauMtEyaH sarvAn baMdhUn avasthitAn
kRupayA parayA AviShTaH viSheedan idaM abraveet || 1.27 ||

There standing in both the armies, ready for fighting, Arjuna saw fatherly elders, grandfatherly elders, teachers, maternal uncles, brothers, sons, grandsons, friends, fathers-in-law, comrades and benefactors;

Seeing all these kinsmen arrayed up for war, the son of Kunti (Arjuna) was deeply moved to pity, and in sadness he spoke [to Krishna] as follows

Leave a Reply

Your email address will not be published.