ಭಗವದ್ಗೀತೆ ಶ್ಲೋಕ 1.37 – 1.38

यद्यपि एतॆ न पश्यंति लॊभ-उपहत चॆतसः
कुल क्षय कृतं दॊषं मित्र द्रॊहे च पातकम् ॥ १.३७ ॥

कथं न ज्ञॆयं अस्माभिः पापात् अस्मात् निवर्तितुम्
कुल क्षय कृत दॊषं प्रपश्यद्भिः जनार्दन ॥ १.३८ ॥

ಯದ್ಯಪಿ ಏತೇ ನ ಪಶ್ಯಂತಿ ಲೋಭ ಉಪಹತ ಚೇತಸಃ
ಕುಲ ಕ್ಷಯ ಕೃತಂ ದೋಷಂ ಮಿತ್ರ ದ್ರೋಹೆ ಚ ಪಾತಕಮ್ || ೧.೩೭ ||

ಕಥಂ ನ ಜ್ಞೇಯಂ ಅಸ್ಮಾಭಿಃ ಪಾಪಾತ್ ಅಸ್ಮಾತ್ ನಿವರ್ತಿತುಮ್
ಕುಲ ಕ್ಷಯ ಕೃತ ದೋಷಂ ಪ್ರಪಶ್ಯದ್ಭಿಃ ಜನಾರ್ದನ || ೧.೩೮ ||

yadyapi EtE na pashyaMti lObha upahata chEtasaH
kula kShaya kRutaM dOShaM mitra drOhe cha pAtakam || 1.37 ||

kathaM na j~jEyaM asmAbhiH pApAt asmAt nivartitum
kula kShaya kRuta dOShaM prapashyadbhiH janArdana || 1.38 ||

O Janardana, although these men, whose hearts are afflicted by greed, do not see the sinful reaction in quarrelling with friends, and the crime of destroying family members, why should we, understanding this grievous crime of destroying family members, not refrain from this sinful act?

Leave a Reply

Your email address will not be published.